Do budúcna sa RRZ bude musieť pripraviť na posudzovanie vplyvu klimatických zmien na verejné financie a zohľadniť to aj pri hodnotení investícií, ktoré znižujú budúce náklady neskorej adaptácie.

Člen Rady
Juraj Kotian
Člen Rady
2018 – 2025

Obhliadnutie sa siedmymi rokmi v RRZ

S blížiacim sa koncom môjho sedemročného mandátu člena Rady sa mi ponúka možnosť subjektívne zhodnotiť, kam sa RRZ za ten čas posunula a ktoré ciele zostali ešte nenaplnené.

V roku 2018, keď som bol zvolený za člena Rady, bola RRZ ešte veľmi mladou inštitúciou, prekvitajúca koncentráciou odbornosti a entuziazmu analytických kapacít RRZ. Malý tím pracoval v provizórnych podmienkach a v nasadení, ktoré nebolo dlhodobo zvládnuteľné, na veľa činností neexistovala zastupiteľnosť.

Prvým zásadným impulzom do nastavenia fungovania RRZ bol nezávislý audit činností, ktorý si RRZ nechala vypracovať od OECD. Prevažnú časť odporúčaní z OECD Review sa podarilo v nasledujúcich rokoch aj naplniť. Išlo predovšetkým o posilnenie analytických kapacít v oblastiach, kde dlhodobo existoval podstav alebo pribúdali nové úlohy. OECD zdôraznila, že RRZ by mala mať dostatočnú analytickú kapacitu na prípravu costingov, ktoré začali pribúdať. Sformalizovala sa organizačná štruktúra RRZ a zdynamizovalo riadenie bežných úloh a projektov prostredníctvom tím lídrov. V súlade s odporúčaniami sa podarila vypracovať komunikačná stratégia a prijať expert na komunikáciu. Zintenzívnila sa aj komunikácia s hlavnými stakeholdermi, ktorí majú vplyv na prijímanie opatrení – najmä výborom NR SR pre financie a rozpočet.

Ďalšou dôležitou zmenou, ktorá takisto vychádzala z odporúčaní OECD, bol spôsob nominácie kandidáta na člena Rady. Po konzultácii s RRZ zabezpečilo Ministerstvo financií verejné výberové konanie na predsedu RRZ, aj keď to legislatívna úprava nevyžadovala. Výberové konanie bolo inzerované a uchádzači spĺňajúci zákonom stanovené podmienky mohli na verejnom vypočutí predostrieť svoju víziu o smerovaní RRZ a odpovedať na otázky členov hodnotiacej komisie. Tá pozostávala z reprezentantov výboru NR SR pre financie a rozpočet a ekonómov špecializovaných na verejné financie pôsobiacich vo verejných inštitúciách či think-thankoch. Aj vďaka verejnému výberovému konaniu, ktoré zabezpečilo väčšiu transparentnosť pri výbere nominanta a zároveň sprístupnilo šancu byť nominovaný širšiemu okruhu uchádzačov, sa RRZ podarilo získať najvyššiu priečku v rebríčku INEKO hodnotiacom nezávislosť inštitúcií v SR.

Treťou veľmi podstatnou zmenou bolo prijatie článku 55a do Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“. Ochrana dlhodobej udržateľnosti sa tým stala ústavným princípom a RRZ ústavným orgánom. Ústavný súd (ÚS) ako najvyššia súdna inštancia v krajine tak nadobudol možnosť rozhodnúť, či prijatý zákon je alebo nie je v súlade s týmto princípom. Nad rámec po väčšinu času vypnutej a málo účinnej dlhovej brzdy, ide o potenciálne silnú a efektívnu ochranu dlhodobej udržateľnosti. K prvému využitiu článku 55a došlo pri rozhodnutí ÚS o časti tzv. rodinného balíčka. Odvtedy ÚS prijal na konanie ďalšie podania, ktoré sa opierali o článok 55a, pričom rozhodnutia ÚS môžu napomôcť k dotváraniu judikatúry, ktorá má potenciál posilniť ochranu dlhodobej udržateľnosti.

Na záver by som rád spomenul oblasti, kde sa ciele nepodarilo naplniť, alebo kde RRZ čakajú nové výzvy. Aj keď sa v posledných rokoch výrazne zlepšil prístup RRZ k dátam od verejných inštitúcií, proces získavania dát je zdĺhavý pre ich prílišnú zbyrokratizovanosť. Je to veľká škoda, pretože náš mikrosimulačný tím si vyslúžil medzinárodný obdiv so svojimi modelmi založených na administratívnych dátach.

Do budúcna sa RRZ bude musieť pripraviť na posudzovanie vplyvu klimatických zmien na verejné financie a zohľadniť to aj pri hodnotení investícií, ktoré znižujú budúce náklady neskorej adaptácie.

Sklamaním bola rezignácia zákonodarcov na novelizáciu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý mal zabezpečiť prechod dlhovej brzdy na čistý dlh a ešte väčším sklamaním pochovanie národných výdavkových limitov hneď v ich počiatočnom štádiu.

Ako už ukazuje súčasný vývoj, potvrdilo sa, že tieto zmeny sa už pretavujú do spomalenia konsolidácie verejných financií. Vzhľadom na závažnosť problému, ktorým vo verejných financií aktuálne čelíme, je dôležité, aby RRZ bola aj naďalej dostatočne nezávislou a odborne silnou inštitúciou, a aby všetky prípadné politické snahy o jej oslabenie boli odsúdené na neúspech. Práve preto by sa mal výber ďalšieho kandidáta na člena Rady riadiť odporúčaniami OECD a nastolenou aplikačnou praxou, kedy dôjde k verejnej výzve a otvorenému hearingu kandidátov ešte pred ich samotnou nomináciou. Aj vďaka veľmi transparentnému procesu nominácie s dôrazom na odbornosť a politickú nestrannosť si môže RRZ naďalej udržať najvyššiu pozíciu v rebríčku nezávislosti inštitúcií v SR.