Výročie RRZ

K 10. výročiu vzniku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Hoci nemáme úplný konsenzus, ktorú z viacerých kľúčových udalostí spojených so vznikom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je najvhodnejšie považovať za presný dátum jej zrodu, v júni 2023 sme sa rozhodli pripomenúť si jej desiate výročie – hoci s miernym oneskorením, do ktorého nás dotlačilo predchádzajúce korona obdobie.

RRZ vznikla v roku 2012 ako súčasť komplexnejšieho fiškálneho rámca. Základnou úlohou RRZ je vyhodnocovať stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií, monitorovať riziká vo vývoji verejných financií najmä stanoviskami ku kľúčovým rozpočtovým dokumentom a v neposlednom rade prispievať ku zvyšovaniu transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami. Postupne sa jej pôvodné povinnosti rozširovali. Začalo sa zverejňovať hodnotenie plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte, premietnuté do národnej legislatívy na základe tzv. fiškálneho kompaktu. Rozšírila sa spolupráca RRZ s medzinárodnou organizáciou OECD, ako aj s ďalšími nezávislými fiškálnymi inštitúciami v Európe.

Treba tiež spomenúť úspešné formálne založenie Networku nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ v roku 2015, ku ktorému došlo práve v Bratislave.

V r. 2018 RRZ požiadala OECD o nezávislé a komplexné vyhodnotenie jej fungovania a pôsobnosti. Výsledná správa uzrela svetlo sveta vo februári 2020, kde OECD nielen identifikovala naše silné stránky (odbornosť, kvalita výstupov, nezávislosť, popredné miesto medzi európskymi fiškálnymi inštitúciami atď.), ale aj odporučila, v ktorých oblastiach môžeme využiť ďalší priestor pre zlepšenie. V poslednom období sme preto pristúpili k úprave organizačnej štruktúry, ktorá popri postupnému rastu počtu analytikov dokáže efektívnejšie a udržateľným spôsobom zabezpečiť riešenie zákonných úloh.

RRZ sa v roku 2022 stala nezávislou „kalkulačkou“ pre výpočet domácich výdavkových limitov. Pri nedávnom prechode na európske limity v roku 2024 jej zostala legislatívna povinnosť monitorovať a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie. Odbornosť práce RRZ je pravidelne diskutovaná s Panelom poradcov pozostávajúcim z renomovaných domácich aj zahraničných expertov.

Vyhodnocovať v reálnom čase

V komunikácii sa snažíme prejsť od ex-post bilancovania minulosti priamo na naše odhady súčasnosti a budúcnosti. Vyhodnocovaním vývoja v reálnom čase zvyšujeme relevanciu našich analýz pre tvorcov politík. V aktuálny deň zverejnenia makroekonomickej prognózy, vývoja rozpočtu za minulý rok, ale aj schváleniu štátneho rozpočtu na vláde sa snažíme informovať verejnosť o našom pohľade. Podobne v oblasti vyhodnocovania nákladov legislatívnych opatrení máme snahu publikovať výsledný vplyv ešte pred finálnym schvaľovaním v parlamente – a to nielen na základe externých požiadaviek, ale najmä z vlastnej iniciatívy. Nedávnym príkladom je upozornenie členov Výboru NR SR pre financie a rozpočet na chybu vo výpočte európskeho výdavkového limitu (vyše 400 mil. eur) počas prerokovávanej zmene zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, alebo upozornenie na dvojité započítavanie inflácie v dôchodkoch, ktoré by vyústilo vo zvýšenie deficitu o 1,5 mld. eur v roku 2026. Tým že reakcie boli v reálnom čase, obe vyústili do ich opráv. Strojnásobili sme návštevy parlamentu, už pravidelne sme prizývaní na finančný výbor, či už k rozpočtu, k udržateľnosti, k programu stability a nie len k ex-post správe Hodnotenie plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, ktorá je ako minimum vyžadovaná zákonom.

K rezonujúcim témam možných zásadných ústavných zmien v oblasti rozpočtovej zodpovednosti, dôchodkovej reformy, prípadne úvahám o implementácii daňovej brzdy sme ponúkli tvorcom politík aktívnu pomoc vo vypracovaní podkladov a analýz.

Samozrejme, najväčšou výzvou bolo naplniť zámer ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, ako ho navrhli už jeho autori, ukotvením domácich výdavkových limitov do našej legislatívy. Hoci sa po vyše 10 rokoch napravil neústavný stav, keď legislatívne neboli tieto výdavkové limity ukotvené napriek prijatiu ústavného zákona, tento úspech bol len dočasný. Výdavkové limity ako hlavný rozpočtový nástroj na udržanie dlhodobého zdravia verejných financií mali byť pevnou súčasťou nášho fiškálneho rámca, moderného a udržateľného spôsobu ozdravenia našich verejných financií. Aj preto sme deklarovali, že by bolo vhodnejšie, ak by boli prijaté ústavným zákonom a naprieč politickým spektrom. Nakoniec boli schválené v roku 2022 len vo forme riadneho zákona, aj keď konsenzom, teda ústavnou väčšinou naprieč politickým spektrom. O to viac považujeme za krok späť udalosti, ktoré vyeskalovali na konci roka 2023. Spochybnenie platnosti limitu verejných výdavkov pre nasledujúce roky, následne odklon od národného nastavenia limitu verejných výdavkov a ich nahradenie pravidlami európskymi nemusí viesť k dostatočne skorému a hlavne trvalému ozdraveniu verejných financií.

Rozpočtová zodpovednosť ako verejný záujem

V predchádzajúcich rokoch bola tiež pripravená kompletná reforma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá mala zmodernizovať koncept dlhovej brzdy, zosynchronizovať sankcie medzi výdavkovými limitmi a dlhovou brzdou, zaviesť zmenu sledovania dlhu z hrubého na čistý dlh atď. RRZ poskytla vyčerpávajúce odborné podklady a zdôvodnenia a podarilo sa dosiahnuť odborný a politický konsenzus. Žiaľ, kvôli politickému „obchodovaniu“ s daňovou brzdou, ako aj predčasnému stiahnutiu novely z rokovania parlamentu počas úradníckej vlády, sa doteraz nepodarilo túto novelu schváliť. Vzhľadom na stav verejných financií tak naďalej budeme musieť riešiť problém okamžitého „papierového“ prechodu na vyrovnaný rozpočet, a tým naštrbovať aj dôveru voči doterajšiemu konceptu dlhovej brzdy.

V RRZ sme si vedomí, že idea zdravých verejných financií nie je len technokratický koncept, ktorému stačí, ak sa bude opierať o normy a paragrafy a ex-post bilancovanie. Je to idea, ktorá v prvom rade potrebuje podporu odbornej aj širokej verejnosti. Bez dostatočnej spoločenskej podpory politicky neprežije a opakovane budeme svedkami potrebnej nápravy so zbytočne negatívnymi dosahmi na životnú úroveň obyvateľov.

Aj preto sme s veľkým potešením a vďačnosťou uvítali ukotvenie RRZ v samotnej Ústave SR, v článku 55a, pričom pre nás je kľúčová prvá veta článku, že „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.“ Malo to už aj prvý dôsledky. Na základe tohto článku zrušil Ústavný súd SR narýchlo prijaté opatrenia v oblasti rodinnej politiky, výsledkom čoho je zrušenie tzv. krúžkovného s vplyvom 400 mil. eur. Ústavný súd napísal:

“Ak má byť táto úloha Rozpočtovej rady nielen formálna, a aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie o otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť… Pri zasahovaní do ústavne zakotvenej a chránenej hodnoty dlhodobej udržateľnosti hospodárenia je povinnosťou Slovenskej republiky, teda všetkých jej orgánov verejnej moci v rozumnej miere zohľadniť relevantné informácie o aktuálnom stave a o možnom negatívnom vplyve prijímaného opatrenia.”

Ján Tóth

Väčšinu pozvaných hostí spája s RRZ viacero míľnikov. Okrem zakladajúcich, bývalých a súčasných členov Rady prijali pozvanie aj viacerí ústavní činitelia, zakladajúci člen Panelu poradcov, vedúci predstavitelia štátnych finančných aj nefinančných inštitúcií a v neposlednom rade jednotlivci pôsobiaci dnes už v inom sektore, ktorí sa tiež nejakým spôsobom pričinili o zrod inštitúcie.

Predseda RRZ Ján Tóth so zakladajúcim členom Panelu poradcov Georgeom Kopitsom, ktorý poskytol cenné rady a skúsenosti pri zakladaní RRZ.

Pri príležitosti výročia sme si dovolili udeliť ceny za prínos pre fungovanie našej inštitúcie, či už išlo o samotné odborné autorstvo, alebo o nemenej dôležité presadenie myšlienok rozpočtovej zodpovednosti v rámci politického a legislatívneho procesu.

Ocenenie za autorstvo ústavného zákona a konceptu RRZ ako inštitúcie sme udelili Ľudovítovi Ódorovi, bývalému členovi RRZ

Tretia cena patrí bývalému štátnemu tajomníkovi MF SR, Ľubošovi Jančíkovi za politickú implementáciu domácich výdavkových limitov