Dlhodobá
udržateľnosť
Dlhodobá udržateľnosť sa v roku 2023 dostala hlbšie do pásma vysokého rizika
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol v roku 2023 úroveň 6,2 % HDP, čo znamená medziročný posun hlbšie do pásma vysokého rizika. Z pohľadu príčin sa ukazuje, že aktuálne najväčším problémom pre dlhodobú udržateľnosť už nie je dlhodobý rast výdavkov spojených so starnutím, ale aktuálny stav verejných financií, a teda strednodobý fiškálny výhľad do roku 2028. Zatiaľ čo nárast výdavkov po roku 2028, ktorý spôsobí demografická zmena v dôchodkovom systéme, sociálnom systéme, zdravotníctve a dlhodobej udržateľnosti, by si vyžadoval kompenzáciu trvalými opatreniami o 2,8 % HDP, na ozdravenie aktuálneho stavu verejných financií (do roku 2028) potrebujeme prijať opatrenia vo výške 3,5 % HDP.
V porovnaní s rokom 2022 sa udržateľnosť verejných financií v roku 2023 zhoršila o 0,9 % HDP, pričom bez vplyvu zmeny v 2. pilieri dôchodkového systému by zhoršenie dosiahlo 1,3 % HDP. Najväčší negatívny vplyv mali prijaté výdavkové opatrenia najmä v oblasti školstva (súvisiace s plánom obnovy) a zdravotníctva spolu s príspevkom 0,6 p.b., k zhoršeniu prispel aj výsledok hospodárenia v roku 2023 (príspevok 0,3 p.b.). Udržateľnosť mierne negatívne ovplyvňuje aj predpokladaný vyšší rast výdavkov v strednodobom horizonte najmä v oblasti zdravotníctva (nad rámec opatrení) s príspevkom 0,2 p.b. a tiež aj odhadovaný makroekonomický vývoj (0,1 p.b.).
Hrubý dlh verejnej správy ku koncu roka 2023 dosiahol úroveň 56 % HDP a došlo tak k jeho medziročnému poklesu o 1,7 percentuálneho bodu. Pokles dlhu ovplyvnili najmä dočasné efekty, a to vysoká miera inflácie a pokles hotovostnej rezervy štátu. Čistý dlh, na ktorého výšku nevplýva zmena hotovostnej rezervy štátu, stúpol o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 48,3 % HDP, a to najmä z titulu vysokého deficitu verejných financií. Pri nastavení rozpočtovej politiky z konca roku 2023, v ktorom je aj v nasledujúcich rokoch predpokladané hospodárenie s vysokými deficitmi, by sa podiel hrubého dlhu na HDP postupne zvyšoval a na konci roku 2028 by dosiahol 65,6 % HDP. Neskôr by došlo k výraznejšiemu nárastu dlhu v dôsledku deficitného hospodárenia verejnej správy a nárastom výdavkov citlivých na starnutie populácie a o 50 rokov by dlh v základnom scenári dosiahol 417,2 % HDP. Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu.
Súčasný nepriaznivý stav verejných financií si vyžaduje čo najskôr začať s konsolidáciou. Konsolidácii nahráva aj očakávaný postupne zosilňujúci rast ekonomiky, výrazný pokles inflácie, ktorý vytvorí dočasne veľmi silný nárast reálnych miezd, ako aj postupne oživujúci sa vonkajší dopyt. Z tohto pohľadu Rada hodnotí veľmi negatívne, že vláda nezačala od roku 2024 s trvalou konsolidáciou verejných financií a novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy došlo k zrušeniu národného pravidla limitu verejných výdavkov – hlavného rozpočtového nástroja na dosiahnutie dlhodobého zdravia verejných financií. Nahradenie tohto nástroja naviazaním rozpočtového procesu len na európske pravidlá podľa Rady nemusí nutne viesť k dostatočne skorému ozdraveniu verejných financií. Konsolidácia podľa nových pravidiel sa koncentruje najmä do rokov 2026 a 2027, čo predstavuje riziko pre jej realizáciu aj z hľadiska politického cyklu. Zároveň nové pravidlá nezaručujú plnohodnotné premietnutie spomalenia rastu výdavkov do trvalého ozdravovania verejných financií, keďže nedostatočne rozlišujú medzi trvalými a dočasnými opatreniami. Z uvedeného dôvodu by ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti po konsolidácii podľa európskych pravidiel na konci volebného obdobia mohol s veľkou pravdepodobnosťou zostať stále v zóne vysokého rizika (rozpätie 4,9 % až 6,3 % HDP v závislosti od povahy prijatých opatrení). To znamená, že zatiaľ čo plnenie pôvodných limitov by do roku 2027 zlepšilo udržateľnosť do pásma stredného rizika, pri nových európskych pravidlách by dlhodobá udržateľnosť s veľkou pravdepodobnosťou ostala stále v pásme vysokého rizika.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (% HDP)
Projekcia vývoja dlhu a primárneho deficitu v základnom scenári (% HDP)
Zdroj: Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2023