Verejný
dlh

Hrubý dlh verejnej správy ku koncu roka 2023 dosiahol úroveň 56,0 % HDP.

Hrubý dlh verejnej správy ku koncu roka 2023 dosiahol úroveň 56,0 % HDP. Oproti roku 2022 hrubý dlh poklesol o 1,7 p.b. HDP najmä v dôsledku dočasných efektov – vysoká miera inflácie prispela k poklesu o 5,3 p.b. HDP a zníženie nadmernej hotovostnej rezervy štátu prispelo 1,3 p.b. HDP. Naopak, hospodárenie vlády v podobe štrukturálneho salda očisteného o vplyv úrokov dlh medziročne zvyšovalo o 2,3 p.b. HDP.

Úroveň hrubého dlhu v roku 2023 napriek poklesu v dvoch rokoch po sebe zostáva v najvyššom sankčnom pásme vyplývajúcom z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde horná hranica dlhu v roku 2023 dosahuje 54 % HDP.

Čistý dlh, ktorý je očistený o hotovostnú rezervu štátu, sa v pomere k HDP na konci roka 2023 naopak medziročne zvýšil o 0,7 p.b. HDP a dosiahol tak úroveň 48,3 % HDP.

Medzi rokmi 2020 až 2023 sa hrubý dlh v kumulatívnom ponímaní zvýšil o 8,1 percentuálnych bodov HDP. Tento nárast bol ovplyvnený najmä jednorazovými opatreniami vlády (príspevok 7,4 p.b. HDP) súvisiacimi s pandemickou situáciou a energetickou krízou, nárastom hotovostnej rezervy výrazne nad úroveň historického priemeru (príspevok 5,6 p.b. HDP), ale tiež trvalými opatreniami vlády (príspevok 4,8 p.b. HDP).
Aj napriek nedávnemu medziročnému poklesu hotovostnej rezervy štátu v roku 2023, došlo v sledovanom období k jej výraznému nárastu, a to z dôvodu potreby zásobenia sa likviditou v období neistoty na finančných trhoch. Oproti koncu roka 2019 sa hotovosť štátu zvýšila nominálne až o 4,9 mld. eur v roku 2023 (na úroveň 7,8 % HDP).

Takzvaný efekt snehovej gule prispel k poklesu dlhu o 10 p.b. HDP. Z toho úrokové náklady zvyšovali dlh o 4,5 p.b. a nominálny rast HDP ho znižoval o 14,5 p.b. Príspevku nominálneho rastu dominoval efekt rastu cien (12 p.b.) a iba mierne prispel reálny rast HDP (2,4 p.b.).